Ako nás vymyslená mimozemská hrozba vytiahne z krízy, alebo neokeynesiánska logika v praxi

23. augusta 2011, Ručníček Vyšívaný, Neokeynesianizmus

 

Žasnem…

Paľko Krugman, ktorého viac ako nobelová cena za ekonómiu preslávili vyjadrenia ako: „Alan Greenspan musí vytvoriť realitnú bublinu, aby nahradila technologickú bublinu“ alebo „Teroristické útoky na USA môžu priniesť ekonomické pozitíva“), v súčasnosti dosahuje intelektuálny vrchol svojej kariéry. Okrem dennodenného omieľania na svojom blogu, že z krízy, do ktorej svet dostalo zadlžovanie sa z natlačených peňazí, ho môže dostať len ešte väčšie tlačenie peňazí a ešte väčšie zadlžovanie (ako inak, logika nepustí :)), vypustil zo svojej socialistickej papule toto:


Prepis kľúčového úryvku: Krugman: „Pokiaľ by sme zistili, že mimozemšťania plánujú útok, a potrebovali by sme masívnu mobilizáciu, aby sme sa im dokázali vzoprieť, a inflácia a deficity by išli do úzadia, tak by bol tento prepad za nami za 18 mesiacov. A potom keby sme zistili, že sme sa sekli, a že žiadny mimozemšťania neexistujú, tak…“ Rogoff: „Na to by sme potrebovali Orsona Wellsa…“ Krugman: „Nie, Bola jedna podobná epizóda Twilight zone, v ktorej si vedci vymysleli mimozemskú hrozbu, aby dosiahli svetový mier. Také niečo by sme potrebovali, aby sme dosiahli fiškálny stimul.“

Toto je už moc…heroínové socialistické riešenia neokeynesiánov, ktorí neustálymi monetárnymi a fiškálnymi stimulmi (teda tlačením peňazí a deficitmi) vytvorili zo svetovej ekonomiky úplného feťáka závislého od steroidov, ktorý bez stimulu posledne vydržal 35 dní, naberajú sci-fi obrátky. Obávam sa, že nie sme ďaleko momentu, kedy svetová ekonomika dostane od týchto fešákov finálnu dávku a hyperinflačne skolabuje.

Sám Krugman, ktorý sa v USA hrdo tituluje ako sociálno-demokratický ekonóm (také niečo ako u nás Braňo Ondruš) v tomto rozhovore pripustil, že je potrebná vysoká inflácia. Samozrejme, že je, bez vysokej inflácie štáty v živote tieto dlhy nesplatia. Keď skrz o niekoľko desiatok percent vyššie ceny vyberie o niekoľko desiatok percent viac na daniach, pričom úroky ani istina nerastú, tak je každý dlh splatiteľný, a tak je logické, že sa štáty v súčasnosti snažia vytvoriť infláciu (Áno, predstavte si, ceny potravín a palív nerastú kvôli Sorosovi…). Ostatne vyše tridsaťpercentnou infláciou za tri roky naposledy splatili po vojne dlh k HDP nad 100 percent USA, Nemecko vojnové reparácie dokonca niekoľkotisícpercentnou infláciou.

Je ale zaujímavé, že tento sociálno-demokratický ekonóm je zástancom inflácie, ktorá nie je nič iné len podobne ako dane prerozdeľovaním bohatstva. A prerozdeľuje sa to k tým, ktorí sa ako prví k natlačeným peniazom dostanú, teda bankám, najbonitnejším, resp. najbohatším dlžníkom, a skorumpovanej štátnej bande. Naopak najviac tým utrpia tí, ktorí sa dostanú k peniazom poslední, teda plebs. Ale americkej progresívnej lavici to zjavne nevadí a žerú ho aj naďalej….

Inak dávam do pozornosti aj poslednú časť rozhovoru, kde Rogoff tvrdí, že štátne investície majú byť produktívne a Krugman mu na to odpovie, že nesúhlasí. Tak dávam do pozornosti Paľkovi Krugmanovi a iným neokeynesiánskym intelektuálnym výkvetov prípady, kedy štát prerozdeľuje peniaze úplne od buka a nevyrába to, čo ľudia potrebujú:

– Rumunsko: Ku koncu éry Čaučeska zhltla výstavba Paláca parlamentu zhruba 70 % HDP krajiny

- Severná Kórea: Komunistická vláda stavia už štvrťstoročie najväčší hotel na svete, náklady si nikto netrúfa odhadnúť, ale isto presiahli už 100 pct. HDP (samozrejme hotel je zatiaľ prázdny a vzhľadom na „otvorenosť krajiny“ bude hotel aj po otvorení prekvitať J

Takto vyzerá neproduktívne štátne míňanie vo veľkom v praxi, kde sa namiesto toho, čo ľudia potrebujú vyrábajú veci, ktoré nikomu netreba. A pri pohľade na životnú úroveň v týchto krajinách môžeme usúdiť, že Krugmanovské riešenia im ju očividne nezodvihli, práve naopak, boli jej brzdou. Zbrane na boj proti vymysleným mimozemštanom sú úplne rovnaká kategória a keď sa ich raz výroba skončí, tak sa z nich nikto nenaje, len sa vyplytvajú zdroje, ktoré mohly byť využiteľné inde a efektívnejšie. Toto sú tie najextrémnejšie prípady, samozrejme ich existuje mnoho. Napríklad aj u nás sa za socíku vyrábalo namiesto toho, čo by potrebovali ľudia a čo by pozdvihlo ich životnú úroveň veľa vecí veci na sklad, či množstvo vojenských strojov, z ktorých nikto nič nemal. Ostatne aj preto sme tam sme, kde sme a dôchodky sú u nás také ako sú.

Kým svet neprestane počúvať týpkov ako Krugman (ktorých riešenia konštantne zlyhávajú), a nepošle svetovú ekonomiku na odvykačku (recesiu), po ktorej začne odznova a ekonomika môže začať fungovať podľa toho čo chcú ľudia (trh) a nie skorumpovaná banda politikov skrývajúcich sa za modrých (socialistov) a červených (socialistov) a poskokov z centrálnych bánk, ktorá v snahe o znovuzvoliteľnosť neustále len uberá na úkor dlhu z budúcej spotreby a presúva ju na súčasnú (či už na úkor súkromného dlhu vďaka nízkym úrokovým sadzbám, podpore hypoték…, alebo na úkor verejného dlhu), tak tu budeme mať krízy nonstop. A bohužiaľ nič v blízkej nenasvedčuje tomu, že by sa niečo malo zmeniť…