Pred zhruba mesiacom som v tomto článku položil otázku, ako dlho vydrží tento skrachovaný svet fungujúci na marxistickom princípe centrálneho plánovania úrokových sadzieb a množstva peňazí v obehu, bez prísunu nových peňazí. Odpoveď šokovala aj mňa, bolo to necelých 35 dní. (Keď zarátam stredajšie zapnutie tlačiarní vo Švajčiarsku, tak 34). Je to stále lepšie ako Amy Winehouse, ktorá pred svojim finálnym kolapsom vydržala na odvykačke len niekoľko dní, neschopnosť vydržať bez tlačenia peňazí ale dokazuje, že deň kolapsu novodobého socializmu sa nezávratne blíži.
Nepomohol ani metadon, ktorí aplikovali eurosocialisti pred dvoma týždňami. Garancie insolventných štátov na nové pôžičky Grécku a aj ďalším krajinám (a po novom aj bankám) z ďalšieho skvostu, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiaden súdruh z predošlého režimu – eurovalu, investori nezhltli a pokračovali v zbavovaní sa dlhopisov skrachovaného Talianska. Inak, aby bolo jasné, kto z tohto dnešného na hlavu postaveného systému najviac profituje, ukazuje paródia na spoluúčasť bánk v druhom gréckom balíčku. Banky prídu o 21 % diskontovanej hodnoty gréckych dlhopisov. Keď teda banka vlastnila desaťročný grécky dlhopis s ročným výnosom 5 %, tak namiesto 150 eur, ktoré by banka dostala za 100 investovaných eur po desiatich rokoch, dostane len 118,5. Ľudovo povedané, banky na atrape riadeného gréckeho bankrotu zarobili (teda aspoň nateraz).
A tak sa centrálni plánovači z Európskej centrálnej banky vo štvrtok vo vedomí, že keď to Taliansko nedá, RVHP 2 končí a oni prídu o teplé fleky, pustili za doteraz neexistujúce eurá do nakupovania dlhopisov Talianska, o ktoré už nikto kto žije na tejto planéte a nie je nonstop vyhúlený nemá záujem. Ako je z doleuvedeného obrázku očividné, tak papalášom investori naviják nezhltli a po tom, čo ECB potvrdila, že spolu s Čínou, sú poslednými subjektmi, ktoré majú o talianske dlhopisy záujem, začali bezcenné talianske dlhopisy predávať ešte viac. Výnosy z talianskych dlhopisov tak boli ani nie o hodinu na vyššej úrovni ako pred nákupmi ECB.
Keby ste sa spýtali človeka, ktorý ma vychodené štyri ročníky ľudovej, čo sa udeje s cenami, keď niekto vo veľkom dodáva do obehu nové peniaze, tak vám po krátkom zamyslení povie, že vzrastú, lebo klesne hodnota peňazí. Keď sa ale spýtate Vladimíra Vaňa a papalášov v ECB (a aj ďalších zločincov v iných centrálnych bankách), ktorí majú všade kde chodia plnú hubu cenovej stability, tak vám svorne ako borgský kolektív odpovedia že je to bežný nástroj monetárnej politiky a netreba sa ničoho obávať. Maximálne povedia, že rast cien je len prechodný.
Jediné možné vysvetlenie tohto fenoménu je, že keď Trichet a spol. tankujú z našich peňaží a v obchode kupujú tak maximálne kaviár, ktorého cena nerastie, lebo na neho pri vyšších cenách základných potravín si ho pomaly nikto nemá kto kúpiť, tak si asi fakt rast cien nevšimli (a Vaňo naozaj neviem aký matroš fajčí). My ostatní ale šialené tlačenie peňazí centrálnych bánk v posledných troch rokoch v nemalom pociťujeme na našich peňaženkách.
A bude ešte horšie, ECB sa pustila do vopred prehratého boja, a na to aby, skúpila všetky skrachované dlhopisy a zabránila tak hromadným štátnym bankrotom, bude musieť vytlačiť niekoľko biliónov eur. Zahraničie sa skôr či neskôr vo veľkom začne zbavovať eurových aktív a s nimi aj eur, čo zatlačí jeho hodnotu prudko nadol, a keď si domáci uvedomia, že za tovary a služby (predovšetkým importované) v papierikoch s hviezdičkami začnú platiť o niekoľko desiatok percent viac, tak sa ich začnú zbavovať aj oni a začnú utekať do reálnych hodnôt a všetky eurové úspory budú v hajzli.
Jedinou záchranou úspor pred globálnym socializmom ostáva zlato (alebo ako ho nazval najväčší ekonomický „intelektuál“ dnešnej doby, ktorý bohužiaľ riadi svetovú ekonomiku, tradícia), ktoré našťastie nikto nedokáže v takom šialenom množstve dotlačiť a preto jeho hodnota aj naďalej v papierikoch, ktoré strácajú hodnotu stelárnou rýchlosťou, naďalej rastie:
Na záver, v kontexte udalostí posledných dní mám jednu kvízovú otázku pre všetkých červených, ktorí tvrdia že deficity nad 3 % HDP sú v pohode, a pre všetkých modrých, ktorí tvrdia, že deficity pod 3 % HDP (najnovšie už aj 4,9 %) sú v pohode. Kto zaplatí 6,5 mld. eur ročne, čo predstavuje takmer 50 percent z vybratých daní, ktoré si požičiavame každý rok z finančných trhov na splatenie starého dlhu (nie na financovanie deficitu), keď „hnusní“ špekulanti nebudú raz chcieť kupovať bezcenné slovenské štátne dlhopisy podobne ako už nechcú kupovať grécke, portugalské, írske, cyperské, talianske, španielske?
A) Fico s Radičovou
B) Barroso, Trichet a Jucker
C) Goldman Sachs a spol.
D) My všetci prudkým rastom cien